Právnická osoba ( družstvo ) ako blízka osoba pri prevode vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na základe nepeňažného vkladu do družstva – bolo porušené predkupné právo?
Porušenie zákonného predkupného práva je upravené v § 140 Občianskeho zákonníka, avšak jedným z pálčivých problémov, kde nie je jednoznačná právna úprava a v konaniach pred súdmi môže viesť jej interpretácia až k odmietnutiu spravodlivosti, je otázka blízkosti osôb medzi členom družstva a družstvom. Práve tejto otázke sa budeme venovať v nasledujúcom článku.
1. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka: „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“
2. Pojem blízka osoba je definovaný v ustanovení § 116 OZ, kde sa uvádza, že „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“ Na právnické osoby je aplikovateľná druhá veta § 116, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom pomere, t. j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia § 116 druhá veta OZ, teda vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú.
4. V súdnej praxi sa pripúšťa aplikácia kritéria blízkosti aj na právnické osoby. Z dostupných súdnych rozhodnutí možno poukázať na nasledovné:
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by osobou blízkou mala byť iba fyzická osoba, keď z vety za bodkočiarkou je zrejmé, že iné osoby (fyzické, ale i právnické) v pomere obdobnom rodinnému sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Právnické osoby sú subjektmi, vytvorenými fyzickými osobami, ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama osebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok (najmä robí právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, právne úkony môžu za právnickú osobu konať i iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovujú vnútorné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé. Nepochybné je, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a to vzťahy nielen právne, a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu určité fyzické osoby dôvodne pociťovať ako ujmu vlastnú. Ak právnická osoba vytvára svoju vôľu a prejavuje svoju vôľu navonok len prostredníctvom fyzických osôb, vznikajú vzťahy tiež medzi právnickou osobou a týmito fyzickými osobami; fyzické osoby, ktoré sú povolané vytvárať vôľu právnickej osoby a ktoré prejavujú jej vôľu navonok, majú zrejme vždy určité záujmové väzby a vzťahy k tejto právnickej osobe. U fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, je treba - najmä s prihliadnutím k tomu, že ich prostredníctvom sa utvára vôľa právnickej osoby - uvažovať s tým, že majú z titulu svojho postavenia (a z neho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe taký vzťah, že by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Z analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka potom vyplýva, že tieto fyzické osoby sú z hľadiska ustanovenia § 140 vety prvej Občianskeho zákonníka osobami blízkymi tejto právnickej osobe.
Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska jej vystupovania v právnych vzťahoch nemôže však byť významný akýkoľvek ich vzťah k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahoch medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka podstatná akákoľvek ich vzájomná väzba, ale iba vzťah určitej kvality, založený na pomere rodinnom alebo na pomere obdobnom pomeru rodinnému, musí aj vzťah tejto ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, kedy fyzická osoba je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah, a súčasne sa jej právne pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné dovodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.
Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 5Co/145/2013:
V súdnej praxi badať snahu rozšíriť pojem blízkej osoby, a to pomocou analógie (§ 853 OZ) i na právnické osoby. Tak je tomu najmä pri aplikácii pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu a vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Aj v tomto prípade musí vzťah konajúceho subjektu a „blízkej osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, ak je fyzická osoba spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo má k nej iný obdobný vzťah a súčasne sa jej pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Z analogického použitia ustanovenia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne, keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba ako vlastnú ujmu. O takýto vzťah ide najmä v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom (pozri § 105a a § 132 OBZ). Z uvedeného vyplýva, že vzťah blízkych osôb sa zakladá jednak na príbuzenstve a na manželstve alebo ak ide o osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, za predpokladu, že ich vzťahy vykazujú takú kvalitu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Bývalí manželia, teda tí, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom, môžu byť osobami blízkymi, len ak sú osobami v pomere obdobnom rodinnému pomeru a ak by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001 konštatoval, že „právnické osoby sú subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi (fyzickými osobami) a ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu sú okrem iných charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú samy o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba taktiež prejavuje svoju vôľu navonok ... Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, a právne úkony môžu robiť za právnickú osobu aj iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovia jej vnútorné predpisy alebo to je vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé...... je zrejmé, že zákon uvažuje tiež s tím, že právnická osoba môže byť osobou blízkou dlžníkovi - fyzickej osobe. Otázku osoby blízkej je treba v tomto prípade ... riešiť pomocou analógie (§ 853 Obč. zák.). ... právnická osoba je v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. osobou blízkou dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ak je dlžník jej štatutárnym orgánom (členom štatutárneho orgánu), ako aj vtedy, ak je dlžník spoločníkom, členom alebo zamestnancom tejto právnickej osoby, prípadne ak má k nej iný obdobný vzťah, a súčasne, keby dôvodne pociťoval ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.“
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 21 Cdo 4124/2010:
Rovněž právnická osoba může mít (za určitých předpokladů) postavení osoby blízké ve smyslu § 116 občanského zákoníku vůči fyzické osobě. Právnická osoba tak je např. osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu), jakož i tehdy, je-li dlužník společníkem, členem nebo zaměstnancem této právnické osoby, popřípadě má-li k ní jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťoval újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní (srov. v poměrech aplikace ustanovení § 42a odst. 2 občanského zákoníku rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 1.8.2002 sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, který byl uveřejněn pod č. 53 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2004).
Ačkoli v ustanovení § 196a obch. zák. ani v jiných ustanoveních obchodního (či občanského) zákoníku není výslovně uvedeno, kdo se rozumí osobou blízkou osobám vypočteným v ustanovení § 196a odst. 1 obch. zák., nelze z nedostatku výslovné právní úpravy dovozovat, že by osobou blízkou osobám vypočteným v ustanovení § 196a odst. 1 obch. zák. nemohla být právnická osoba. Otázku osoby blízké je zde tak třeba řešit (srov. též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27.1.2010 sp. zn. 29 Cdo 4822/2008, uveřejněný pod č. 9 v časopise Soudní judikatura, roč. 2010) pomocí analogie (§ 1 odst. 2 obch. zák. a § 853 občanského zákoníku).
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.01.2010, sp. zn. 29 Cdo 4822/2008:
Otázkou, zda právnická osoba může být osobou blízkou osobě fyzické, se Nejvyšší soud zabýval již v rozsudku uveřejněném pod číslem 53/2004 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek (dále též jen R 53/2004 ), v němž formuloval a odůvodnil závěr, podle něhož se právnická osoba pro účely ustanovení § 42a odst. 2 zákona č. 40/1964 Sb., občanského zákoníku (dále též jen obč. zák. ) považuje za osobu blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li (mimo jiné) dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu). Obdobný závěr lze učinit i ve vztahu k ustanovení § 196a obch. zák.
Ačkoli v tomto ustanovení ani v jiných ustanoveních obchodního (či občanského) zákoníku není výslovně uvedeno, kdo se rozumí osobou blízkou osobám vypočteným v § 196a odst. 1 obch. zák., nelze z nedostatku výslovné právní úpravy dovozovat, že by osobou blízkou osobám vypočteným v § 196a odst. 1 obch. zák. nemohla být právnická osoba. Zákon naopak vychází z toho, že účastníkem právních úkonů spadajících do režimu § 196a obch. zák. bude akciová společnost, popř. společnost s ručením omezenýma nevylučuje ani, aby právnická osoba stála na druhé straně dotčeného právního úkonu.
Stejně jako při posuzování vzájemných poměrů účastníků odporovatelných právních úkonů je i v případě transakcí spadajících do režimu ustanovení § 196a obch. zák. otázku osoby blízké třeba řešit pomocí analogie (§ 1 odst. 2 obch. zák. a § 853 obč. zák.).
Proto i zde platí, že u fyzických osob, které činí (mohou činit) jménem právnické osoby právní úkony, je třeba zejména s přihlédnutím k tomu, že jejich prostřednictvím se utváří vůle právnické osoby uvažovat s tím, že mají z titulu svého postavení (a z něj vyplývající odpovědnosti) k této (své) právnické osobě takový vztah, že by důvodně pociťovaly újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. Z analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. proto vyplývá, že tyto fyzické osoby jsou i z hlediska ustanovení § 196a obch. zák. osobami blízkými této právnické osobě (viz R 53/2004).
Občanský zákoník v § 140 ani v jiných ustanoveních výslovně neuvádí, kdo je blízkou osobou v případě, že jde o převod spoluvlastnického podílu na právnickou osobu. Jestliže však zákon takový převod umožňuje, pak je zřejmé, že zákon počítá také s tím, že právnická osoba může být osobou blízkou spoluvlastníku fyzické osobě a otázku osoby blízké je v tomto případě třeba řešit pomocí analogie zákona (§ 853 ObčZ), jak také uvedly správně soudy obou stupňů.
Nejvyšší soud v rozsudku, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, z 1. 8. 2002, publikovaném pod č. 168 v časopise Soudní judikatura 9/2002, uvedl, že právnická osoba je ve smyslu ustanovení § 42a odst. 2 ObčZ osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu), jakož i tehdy, je-li dlužník společníkem, členem nebo zaměstnancem této právnické osoby, popřípadě má-li k ní jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťoval újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. V tomto rozhodnutí také podrobně rozvedl charakteristiku právnických osob jako subjektů, které byly vytvořeny lidmi (fyzickými osobami) a kterým zákon přiznává postavení právnických osob, a poukázal na to, že mezi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikají vztahy, a to nejen právní, a že újmu, kterou utrpěla právnická soba, mohou určité fyzické osoby důvodně pociťovat jako újmu vlastní.
To znamená, že vkládá-li spoluvlastník svůj spoluvlastnický podíl k nemovitosti do společnosti s ručením omezeným, jejímž je společníkem, jde o převod spoluvlastnického podílu na právnickou osobu jako osobu jemu blízkou a předkupní právo podle § 140 ObčZ ostatním spoluvlastníkům nevzniká.
Občanský zákoník v ustanovení § 42a obč. zák. a ani v jiných ustanoveních výslovně neuvádí, kdo se rozumí osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, učinil-li odporovaný právní úkon s právnickou osobou nebo ve prospěch právnické osoby. Z nedostatku výslovné právní úpravy nelze dovozovat, že by právnická osoba nemohla být osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobo; může-li být odporovaný právní úkon učiněn s právnickou osobou nebo v její prospěch a nerozlišuje-li se v ustanovení § 42a obč. zák. mezi fyzickými a právnickými osobami (v ustanovení § 42a obč. zák. se hovoří v souvislosti s tím, s kým dlužník učinil odporovaný právní úkon, o "druhé straně" nebo o "osobách"), je zřejmé, že zákon uvažuje také s tím, že právnická osoba může být osobou blízkou dlužníku - fyzické osobě. Otázku osoby blízké je třeba v tomto případě - jak správně uvádí žalobce - řešit pomocí analogie (§ 853 obč. zák.).
Je nepochybné, že mezi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikají vztahy, a to nejen vztahy právní, a že újmu, kterou utrpěla právnická osoba, mohou určité (některé) fyzické osoby důvodně pociťovat jako újmu vlastní. Utváří-li právnická osoba svoji vůli a projevuje-li svoji vůli navenek - jak uvedeno výše - jen prostřednictvím fyzických osob, vznikají vztahy rovněž mezi právnickou osobou a těmito fyzickými osobami; fyzické osoby, které jsou povolány vytvářet vůli právnické osoby a které projevují její vůli navenek, mají zřejmě vždy blízké zájmové vazby a vztahy k této (své) právnické osobě.
U fyzických osob, které činí (mohou činit) za právnickou osobu právní úkony, je třeba - zejména s přihlédnutím k tomu, že jejich prostřednictvím se utváří vůle právnické osoby - uvažovat s tím, že mají z titulu svého postavení (a z něj vyplývající odpovědnosti) k této (své) právnické osobě takový vztah, že by důvodně pociťovaly újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. Z analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. proto podle názoru dovolacího soudu vyplývá, že tyto fyzické osoby jsou z hlediska ustanovení § 42a odst.2 obč. zák. osobami blízkými této právnické osobě.
Vedle fyzických osob, které činí (mohou činit) za právnickou osobu právní úkony, mají - jak uvedeno již výše - vztahy k právnické osobě a zájem na jejích poměrech další fyzické osoby. Z hlediska jejich vystupování v právních vztazích však nemůže být významný jakýkoliv jejich vztah k právnické osobě. Tak jako ve vztazích mezi fyzickými osobami není z hlediska ustanovení § 116 obč. zák. podstatná jakákoliv jejich vzájemná vazba, ale jen vztah určité kvality, založený na poměru rodinném nebo na poměru obdobném poměru rodinnému, musí i vztah této další fyzické osoby k právnické osobě - má-li mít v právu význam - vykazovat určité vlastnosti. Tak je tomu zejména v případě, je-li fyzická osoba společníkem, členem nebo zaměstnancem právnické osoby nebo má-li k právnické osobě jiný obdobný vztah, a současně se jí poměry právnické osoby podstatným způsobem dotýkají. Za analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. proto dovolací soud dovodil, že za osobu blízkou právnické osobě je třeba považovat také fyzickou osobu, která je společníkem, členem nebo zaměstnancem právnické osoby nebo která má k právnické osobě jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťovala újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní.
Z uvedených důvodů dospěl Nejvyšší soud ČR k závěru, že právnická osoba je ve smyslu ustanovení § 42a odst.2 obč. zák. osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu), jakož i tehdy, je-li dlužník společníkem, členem nebo zaměstnancem této právnické osoby, popřípadě má-li k ní jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťoval újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní.
5. Aj katastrálna prax – v katastrálnom bulletine č. 3/2016 v odpovedi na otázku pod č. 3 dospela k rovnakému záveru ako vyššie uvedená judikatúra, keď uvádza nasledovné: „Áno, aj právnická osoba môže byť za určitých okolností „blízkou osobou“ fyzickej osobe na účely § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa § 4 odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6 tohto zákona, previesť do vlastníctva blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. [1]
6. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001 konštatoval, že „právnické osoby sú subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi (fyzickými osobami) a ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu sú okrem iných charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú samy o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba taktiež prejavuje svoju vôľu navonok ... Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, a právne úkony môžu robiť za právnickú osobu aj iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovia jej vnútorné predpisy alebo to je vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé...... je zrejmé, že zákon uvažuje tiež s tím, že právnická osoba môže byť osobou blízkou dlžníkovi - fyzickej osobe.
7. Otázku osoby blízkej je treba v tomto prípade riešiť aj pomocou analógie (§ 853 Obč. zák.). ... právnická osoba je v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. osobou blízkou dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ak je dlžník jej štatutárnym orgánom (členom štatutárneho orgánu), ako aj vtedy, ak je dlžník spoločníkom, členom alebo zamestnancom tejto právnickej osoby, prípadne ak má k nej iný obdobný vzťah, a súčasne, keby dôvodne pociťoval ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.“ Na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra (napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). V predmetnom rozhodnutí sa síce Najvyšší súd Českej republiky vykladal § 116 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastávame však názor, že tento výklad je možné aplikovať aj vo vzťahu k § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené môže by za určitých okolností aj právnická osoba „blízkou osobou“ fyzickej osobe na účely § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z.
8. Ak došlo k prevodu vlastníckeho práva k podielu na nehnuteľnosti formou nepeňažného vkladu ( ohodnotením podielu na nehnuteľnosti ) z člena družstva na družstvo, došlo podľa nášho názoru k prevodu medzi osobami blízkymi, a z toho dôvodu teda nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka nehnuteľností, pretože člen družstva ako podielový spoluvlastník nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka na odkúpenie. Člen družstva previedol vlastnícke právo na blízku osobu, právnickú osobu – družstvo. Akúkoľvek ujmu spôsobenú družstvu pociťuje člen družstva ako vlastnú ujmu. Spoluvlastníkovi vzniklo členstvo v družstve počas trvania družstva - prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. Podmienkou je aby v čase uskutočnenia prevodov bol spoluvlastník riadnym členom družstva a jeho členstvo stále trvalo, neskončilo sa.
9. Rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby. Zároveň nemá platiť odlišný právny režim v závislosti od toho, či sa jedná o právnickú osobu – spoločnosť s ručením obmedzeným a pre právnickú osobu – družstvo, pretože každá právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb, je tvorená fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú. Teda osobné, majetkové alebo iné prepojenie existuje nielen medzi samotnými fyzickými osobami, ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami ako aj medzi právnickými osobami navzájom, nie len v spoločnosti s ručením obmedzeným s jedným alebo viacerými spoločníkmi, ale vo všetkých právnických osobách, bez ohľadu na formu právnickej osoby. Na právnické osoby je aplikovateľná druhá veta § 116, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom pomere, t. j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia § 116 druhá veta OZ, vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, a to nie len vybrané právnické osoby, ale všetky právnické osoby, bez ohľadu na formu, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú.
10. Česká republika má v súčasnosti v novom občianskom zákonníku č. 89/2012 Sb. v § 22 ods. 1,2 zakotvené ustanovenie ohľadne blízkych osôb v prípade právnických osôb. Avšak aj pred touto zákonnou úpravou dospeli pri rozhodovaní výkladom k tomu, že aj v prípade právnických osôb existujú osoby blízke a koho možno za tieto blízke osoby považovať. Podobný vývoj badať aj na Slovensku, o čom svedčí aj obdobne paragrafové znenie prvej pracovnej verzie návrhu nového Občianskeho zákonníka, a to § 22 ods. 3: Ak zákon ustanovuje osobitné podmienky pre právne vzťahy medzi blízkymi osobami, uplatnia sa aj na vzťahy medzi právnickou osobou a jej orgánom alebo členom a spoločníkom, ibaže by ich uplatnenie bolo zjavne nedôvodné.
11. Medzi spoluvlastníkom ako členom družstva a družstvom existujú vzájomné väzby takej intenzity, že by ujmu utrpenú družstvom pociťoval člen družstva dôvodne ako vlastnú. S prihliadnutím na všetky dôležité okolnosti, ide najmä o ujmu spojenú s majetkom, s podnikaním družstva, so starostlivosťou družstva o obec a členov družstva, o rozvoj obce a regiónu, o služby poskytujúce družstvom, ktorú by objektívne člen družstva pociťoval ako vlastnú, nakoľko je členom družstva a obyvateľom obce. Z hľadiska spoločenskej morálky ide o väzby a pociťovanú ujmu o to viac, že členmi družstva ako aj tými, čo jeho činnosť riadia, sú poväčšine obyvatelia obce, resp. právni nástupcovia obyvateľov obce, rodáci a krajania, medzi ktorými sú bližšie a vzdialenejšie rodinné väzby.
12. Medzi spoluvlastníkom ako členom družstva a družstvom existuje blízky vzťah podľa § 116 Občianskeho zákonníka, za bodkočiarkou. V časti § 116 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou definuje zákon (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Jednoznačne ide o pomer, ktorý vychádza zo subjektívneho vnútorného vzťahu a v zásade niet žiadnych bezprostredne merateľných a paušálnych kritérií/veličín, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o vzťah osôb blízkych, a kedy ešte nie.
13. Na preukázanie blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby, je potrebné vždy predložiť dôkazy, uviesť skutočnosti, individualizovať okolnosti, ktoré preukazujú existenciu takéhoto vzťahu, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok, a to ako právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený do orgánov družstvo, ako aj rôznymi formami drobnej výpomoci, ktorá je napr. potrebná (prenájom strojov, zabezpečenie právnej pomoci advokátom pri súdnych sporoch, dedičských sporoch, resp. s inými právnymi problémami, pomoc pri aktivitách, atď), ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v zmysle práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, stanov družstva), činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia člena družstva a družstva. Členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu, obracajú sa na družstvo, potom je jednoznačne nutné, aj z tohto dôvodu, ich vzťah kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb v zmysle § 116 Obč. zák., časť za bodkočiarkou.
14. Preukazovanie aktívnej pomoci, nad rozsah (prioritne zo strany družstva ), medzi osobami, ktorých vzťah je posudzovaný z hľadiska naplnenia podmienky definovanej v § 116 Obč. zák, časť za bodkočiarkou, nevyžaduje bezprostrednú faktickú pomoc, resp. starostlivosť, ktorá je vlastná iným inštitútom súkromného práva. Vzťah blízkych osôb má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a na právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, pričom intenzitu ich vzťahu umocňuje aktívna pomoc družstva, pričom je úplne irelevantné, aká je kvalita, či kvantita takto poskytovanej vzájomnej pomoci a kontaktov.
15. Členský podiel predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, vlastnícke právo člena družstva ako spoluvlastníka k predmetným nehnuteľnostiam zostalo nedotknuté, nakoľko k zmene vlastníka došlo len formálne, nakoľko nehnuteľnosti sú teraz vo vlastníctve družstva, čiže vo vlastníctve členov družstva, čo znamená, že sú stále aj vo vlastníctve spoluvlastníka, ktorý ich previedol na družstvo.
16. A preto aj z uvedených dôvod sme toho názoru, že nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného predkupného práva porušeného spoluvlastníka. O to viac v prípadoch, ak spoluvlastník vložil svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do družstva ako nepeňažný vklad, čo znamená, že nepeňažným vkladom sa člen družstva podieľa na výsledku podnikania družstva, nedostáva za nehnuteľnosť protihodnotu napr. ako kúpnu cenu v prípade Kúpnej zmluvy, ale priamo získava členský podiel v družstve.
Autori
Konateľ a spoločník Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.
JUDr. Melánia Buktovská
Spolupracujúca advokátka Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.
melania.butkovska@akslamka.eu
[1] Pozri článok: Môže byť právnická osoba blízkou osobou z 30. mája 2018 na https://www.ulpianus.sk/blog/moze-byt-pravnicka-osoba-blizkou-osobou